Oficiálna stránka našej obce

Obec Kučín:
Prvá písomná zmienka je z roku 1335 pod názvom Cuchin.  V roku 1391 Kuchin a  v roku 1773 Kucžin.  Maďarsky Kucsin, Alsóköcsény. Od roku 1808 nesie názov Kučín. V kronikách sa uvádza, že názov obce vznikol z mena Kuča. Pochádza zo starého stredovekého slovanského osobného mena, t.j. z názvu feudálneho vlastníka. Niektoré pramene uvádzajú pôvod v nárečovej podobe Kolčín od slova kolčovať,  klčovať. Nepochybne obec existovala dávno predtým, ako sa objavila prvá listinná forma. Jej jestovanie sa predpokladá už pred 11. storočím.

Obec sa zaraďuje medzi lokality Východoslovenských eneolitických mohýl, ktoré boli   obývané  v rozpätí 2200-1800 r. pred n. letopočtom. Na tieto mohyly sa bol v roku 1842 pozrieť aj ruský slávista Izmail Ivanovič Sreznevskij, ktorý navštívil Jána Hlovíka v Kladzanoch.  Obec Kučín bola zemianskym majetkom, patrila viacerým zemepánom a často striedala majiteľov – Bothfiakovcov, Tussayovcov, Karaszovcov a iných. Podľa maďarskej monografie obec bola odvekým statkom Bothfiakovcov a ich príbuzenstva. V roku 1428 inštalovali do majetku rodinu Tussay Bod, ale v tom čase má na ňom svoj podiel aj rodina Feketeovcov. Do jej jednotlivých častí inštalovali v roku 1520 Jána Thuryho a Mikuláša Peršelyho, v roku 1582 Juraja Szent-Iványiho, Ambróza Plagayho a v roku 1787 Mikuláša a Gabriela Milikóczyho.
V súpise z roku 1598, ako majitelia sú vyznačení Albert, Štefan a Mikuláš Tussayovci, Anna Hosszúmezeyová, Ján a Zigmund K“otvélyesyovci, Michal Szentlászlay a Peter Duka. V roku 1773 sú jej pánmi Kata Borsyová, Anton Fáy, František Szent-Léleky a Michal Kiszely, potom rodiny Bálpatyakyovcov, Oroszovcov, Borhyovcov, Kárászovcov, Fáyovcov a Lasztóczyovcov.

V obci Kučín sa nachádza rímskokatolícky gotický kostol Navštívenia Panny Márie z konca 14. storočia. Patrí k najstarším kostolom vranovského okresu i medzi najstaršie chrámy Východného Slovenska.  Kostol v Kučíne má dodnes zachovanú pôvodnú hmotu lode a svätyne s historickým krovom (jednoloďóvá stavba gotického pôdorysu s predĺženým presbytériom, sedilé, víťazným oblúkom a klenbou z 14. storočia). Pod súčasnými novodobými cementovými nástrekmi sú najmä na fasádach lode a svätyne zachované stredoveké omietkové vrstvy. Pod vrstvami omietok presbytéria sú stopy nástenných malieb. Pre svoje pamiatkové a architektonické hodnoty bol kostol v roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.  V stredoveku bol takmer každý kostol obklopený zosnulými. Aj okolo nášho kostola je cintorín.  V novembri 2018 bol cintorín prikostolný zapísaný do registra nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

V kostole Navštívenia Panny Márie v Kučíne sa nachádza súsošie kalvaristické z roku 1793, na ktorom je latinský nápis. V roku 2006 ho preložil dp. Tibor Seman z AbÚ Košice takto:

„Smrťou pochovaná a opovrhnutá (nepovšimnutá) bola som (stavba kostola) cez mnohé roky. Mŕtva som bola a som povstala, sláva a chvála nech je za to  tebe Kriste. Predstavený Karol Veľký ma oživil. Kedysi podobná ošľahanému kmeňu, dnes (teraz) toto mesto Jáger prekvitá. Tu predstavený pastier (ženích – Kristus) večne nech žije. Nebešťania zachovajte stále piliere tohto kostola.“

V  roku 2010 preložil dominikán Bernard Jozef Meliš OP takto:

„Smrťou som bola mnohé roky nepovšimnutá. Mŕtva som vstala (vstala som z mŕtvych), nech je sláva, chvála tebe Kriste. Veľký biskup Karol ma oživil (učinil živou). Z rodu Esterházy gróf (župan), ním (vďaka nemu) kvitne Jáger.  Tu biskup, pastier, ženích nech pretrváva v žití. Potomkovia Cirkvi, vždy zachovajte tento stĺp.“

Pozn. Jáger je maďarské mesto Eger, latinsky Agria. Územie Šariša, Zemplína a Abova bolo do roku 1804 súčasťou jágerskej diecézy. Gróf Karol Esterházy bol posledným jágerským biskupom.

Taktiež sa v kostole v Kučíne nachádza obraz Panny Márie s dieťaťom z klasicizmu okolo roku 1800 a obraz Matky Božej s dieťaťom (tzv. Čierna Madona) byzantského typu zo 17. storočia.  Ide o kópiu zázračného obrazu Čenstochovskej Panny Márie, ktorú vraj namaľoval evanjelista sv. Lukáš. Podľa tradície aj kópie obrazu majú zázračnú moc. Odpustová slávnosť sa v Kučíne v kostole koná prvú júlovú nedeľu.

V roku 1600 bolo v sídlisku 23 poddanských domov, teda obec Kučín sa považovala za stredne veľkú dedinu. Kostol bol v tom čase evanjelický a bol farský. V chotári sa nachádzali aj vinice. Práve tu krátko na fare pôsobil  význačný humanistický básnik a náboženský prozaik 17. storočia, učiteľ, evanjelický farár Jakub Jakobeus.  Je považovaný za prvého historika na našom území. Bližšie info tu: Do Kučína prišiel Jakobeus v roku 1626 aj so svojím synom Mikulášom.  V roku 1627 sa Jakobeus presťahoval do obce Soľ.  Jeho najznámejšie dielo je 259 veršová báseň Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa (Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota). Syn Mikuláš napísal niekoľko oslavných veršov na diela svojho otca.

Od roku 1746 do roku 1992 Kučín patril pod rímskokatolícku farnosť Nižný Hrušov. Od roku 1992 bol Kučín filiálkou susedných Hencoviec (pôvodne mestská časť Vranova) a od júla 2010 Kučín patrí pod novú rímskokatolícku farnosť Nižný Hrabovec. V obci pôsobia aj gréckokatolícki kňazi.

Zrekonštruovaný kostolík posvätil košický pomocný biskup Mons. Stanislav Stolárik dňa 30. septembra 2007. O vykonanej posviacke kostola i oltára svedčia štyri kríže na stenách kostola. Slávnostnej svätej omše sa zúčastnilo mnoho veriacich z vtedajšej farnosti Hencovce i zo širokého okolia.

„Nech táto slávnostná chvíľa pretrvá aj vo Vašich srdciach, vo Vašich príbytkoch. Potešte sa, lebo máte byť na čo hrdí. Nie pyšní, ale hrdí. A kiež by ste naozaj cítili, že toto je Váš Boží chrám, že to je miesto Vášho stretnutia s Pánom, okrem súkromnej modlitby. A sem radi vždy prichádzajte a cíťte sa hrdí, že máte veľmi hlboké korene. Nie ste tu od včera, ani od predvčera, ale kostol je už zo 14. storočia. To znamená, že tento život tu bol plný, živý, životaschopný už oveľa skôr. V New Yorku sa ešte bizóny preháňali po lúkach, a vy tu už od 14. storočia máte kostol, ešte ani Amerika nebola objavená“, uviedol Mons. Stolárik v závere slávnostnej  sv. omše.

Počas odpustovej slávnosti 3. júla 2011 boli emeritným arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom posvätené i obnovené obrazy krížovej cesty.

V obci Kučín v okrese Vranov nad Topľou sa v roku 1925 v rodine obuvníka narodila slávna kanadská operná speváčka Helena Hajniková Janečková. V roku 1935 odišla s matkou a setrami do Kanady za otcom, ktorý tam pracoval.  Zomrela v roku 1993 v Kanade.   Dňa 29. júla 2001 bola tejto profesorke  hudby na Torontskej univerzite  odhalená pamätná tabuľa na budove Obecného úradu v Kučíne. Slávnostného aktu sa zúčastnil jej manžel vydavateľ Kanadských listov a publicista v Mississaugy  Ing. PhDr. Mirko Janeček (rodák z Bratislavy), štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR  Ján Figeľ, tajomník Svetového kongresu bývalých politických väzňov pre SR Štefan Pazdera a ďalší významní hostia. Tejto udalosti sa mal zúčastniť aj prezident SR Rudolf Šuster, avšak v tom čase odcestoval do Brazílie a obci poslal telegram.

V sobotu 29. augusta 2015 sa uskutočnili Slávnosti obce Kučín pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci.   Program začal v miestnom kostolíku sv. omšou, ktorú celebroval Mgr. Jozef Kuľha.  Prítomný bol aj gréckokatolícky kňaz Mgr. Miloš Baran. Kazateľom bol historik prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD., ktorý  porozprával zaujímavosti z  histórie obce.  Povedal napr.  i to, že: „V Kučíne bol už začiatkom 14. stor. drevený kostol. Keďže drevo dlho nevydrží, koncom 14.stor. bol postavený kamenný kostol, ktorý tu stojí dodnes. Kučín patril medzi veľké obce, stálo tu okolo 20 usadlostí, čo bolo v tom čase veľa. V usadlostiach žilo niekoľko rodín. V Kučíne bol farský kostol, kde patrili viaceré filiálky. Kalvinizmus našu obec nezasiahol, dostal sa len do obce Poša. Kalvinisti búrali oltáre, aby za oltármi nebol skrytý priestor. Búrali všetko, čo bolo v kostole skryté.“ Počas sv. omše boli posvätené insígnie obce Kučín.

O obci Kučín existuje kniha s názvom U Kučíne na Zemplíne. Autorka týmto upozorňuje, že kniha bola vydaná bez vydavateľstva, len s vlastnými schopnosťami v trojčlennom tíme, nebola kontrolovaná obsahovo ani gramaticky, preto ospravedlňte prípadné chyby. Napríklad v knihe sa nesprávne uvádza, že sú len tri gotické kostoly v okrese Vranov, z toho jeden je v Kučíne.  Rímsko-katolícke gotické kostoly v okrese Vranov nad Toľpou sa nachádzajú v Bystrom, Hanušovciach nad Topľou, Komáranoch,  Kučíne,  Medziankach, v Soli, Vranove nad Topľou a grécko-katolícky gotický kostol v Nižnom Hrušove.  V okrese Vranov nad Topľou boli drevené kostolíky a to v Kučíne, v Nižnom Hrušove, v obci Soľ a v Kamennej Porube.

Kalendár
Počasie Vranov nad Topľou tu
Počet návštev
  • 96298Celkom:
  • 35Včera:
  • 36Dnes:
  • 0Online:
  • 22/03/2012OD: